Náš príbeh pekne od začiatku.
Pri výbere môjho prvého psa som mala dostatok času, približne dva roky, takže s pribúdajúcimi poznatkami sa dosť menil aj môj výber. Mojou prvou voľbou bol nemecký ovčiak, potom sa mi dostal do podvedomia rodézsky ridžbek, ktorý sa mi veľmi zapáčil. No postupom času som upustila od tejto voľby, nebola som si istá, či zvládnem jeho poľovnícky inštinkt, trochu tvrdohlavú povahu a nakoniec sa ani nehodil do horského prostredia, kde som plánovala bývať. Takže moje hľadanie bolo znovu na začiatku, a bola som trochu bezradná. Vtedy som si začala prezerať psie plemená podľa abecedy a fotiek. Narazila som pritom aj na plemeno hovawart, na fotke bol krásny plavý jedinec z hustou srsťou a ako som si prečítala niečo viac o jeho povahe, hneď som sa začala vážne zaujímať o toto plemeno. Asi najviac sa mi z povahy zapáčilo to, že na prechádzkach nemajú túlavé sklony, že sú to rodinné psy ale pritom aj dobrí strážcovia.
Tak začal náš príbeh.
Yunka prežila prvé mesiace v panelákovom byte, na veľkom sídlisku.Pri prvom stretnutí s iným psom ako jej hovawartia rodina, síce zdrhla najkratšou čiarou ku vchodu, ale potom už si užívala prítomnosť svojho druhu. Niektorí starší kamaráti sa síce tvárili, že oni už na šantenie nie sú a obmedzili sa len na spoločné prechádzky a občasnú výchovnú príučku, ale našlo sa dosť kamarátov, ochotných pobehať si spoločne za loptičkou, alebo len tak sa pokrbáľať. Na tom istom sídlisku dokonca bývala aj Yunina sestra Beutty, Na sídlisku Yuna objavila aj iné špecifiká – rôzne odpadky a kuracie a iné kosti okolo panelákov, určite to bol raj na zemi, zvlášť pre také pažravé šteniatko. Yunka naozaj nemala nikdy problém s vyčistením misky, a keď raz musela držať diétu, kvôli črevným ťažkostiam, bolo veľmi náročné odolať jej kvíleniu.Doteraz by mohla dávať lekciu nejednému prieberčivému psovi. Na jeseň sme sa presťahovali do rodinného domu v krásnom prostredí pod Kremnickým pohorím, trochu mimo dediny.Yunka si začala zvykať na iné prostredie a okolie. Z okolia bol pre ňu najzaujímavejší určite vlčiak Jerro, ktorý neďaleko poctivo strážil rozostavaný dom spoza plota. Bolo obdobie, keď ho dokázala pozorovať celé hodiny, ako zaľúbená pubertiačka.
Na jeseň